(RNDr. Kamil Vilinovič)

Vznik konceptu
Koncept trvalo udržateľného rozvoja sa stal známou problematikou v posledných dvoch desaťročiach. Hlavnými príčinami jeho vzniku boli globálne environmentálne problémy akými sú klimatické zmeny vrátane kyslých dažďov, narúšanie ozónovej vrstvy, dezertifikácia spôsobená globálnym otepľovaním a nadmerná spotreba spôsobujúca drancovanie prírodných zdrojov (dažďové pralesy, fosílne palivá, zásoby rýb) a rapídne znižovanie biodiverzity, t.j. počtu rastlinných a živočíšnych druhov. Tieto skutočnosti viedli environmentalistov k hľadaniu nových riešení, ktoré by pomohli pretrvaniu ľudstva, napríklad prostredníctvom šetrenia energiou, environmentálnymi spôsobmi poľnohospodárstva, orientáciou na obnoviteľné prírodné zdroje a ich využívanie v takej miere, ktorá nespôsobí ich úplné vyčerpanie. Ďalšou dôležitou príčinou bolo hľadanie spôsobu ako sa vyhnúť ekologickým katastrofám, chudobe a hladu v mnohých oblastiach sveta. Zároveň bolo potrebné hľadať riešenia pre odstránenie obrovských rozdielov medzi stupňom rozvoja na severnej a južnej pologuli a často krát medzi dvomi susediacimi krajinami.

Náš vzťah k prírodnému prostrediu
Dnešok je charakteristický dvomi črtami. Prvou je takmer bezhraničná schopnosť ľudského pokolenia tvoriť a budovať sprevádzaná rovnako veľkou schopnosťou ničiť. Obrovská spotreba ženie ľudstvo ku krátkozrakým prístupom vo využívaní prírodných zdrojov. Výsledkom takéhoto prístupu je naša súčasnosť: množstvo nebezpečenstiev a katastrofických javov akými sú narúšanie ozónovej vrstvy Zeme, pôdna erózia, eutrofizácia, znižovanie úrodných plôch, odlesňovanie, oslabenie a ničenie ekosystémov, ohrozenie a zánik druhov. Takáto situácia jednoznačne potvrdzuje potrebu komplexnej ochrany životného prostredia založenej na ekologických spôsoboch riadenia produkčných systémov a udržiavania biologickej rozmanitosti pri zohľadnení sociálnych podmienok obyvateľstva a rozvoja hospodárskych aktivít potrebných pre zabezpečenie životnej úrovne zodpovedajúcej potenciálu jednotlivých oblastí.

Druhou črtou dnešnej spoločnosti je všeobecný nedostatok spoločného konania ako výsledku uvedomovania si spoločnej zodpovednosti za súčasnosť a budúcnosť. Je evidentné, že globálne nebezpečenstvá si vyžadujú spoluprácu na širokom základe. Z toho dôvodu bol najvyšší čas začať s aktivitou akou je koncept trvalo udržateľného rozvoja. Základné podmienky pre vznik tohoto konceptu sú popísané v úvode príspevku. Na to, či je tento koncept zmysluplný, je zameraný jeho zvyšok.

Terminologický rozbor
Zdá sa logické začať rozborom slovného spojenia celého termínu. "Rozvojom" označujeme pretváranie prírodného prostredia prostredníctvom využívania ľudského a finančného potenciálu, živých a neživých zdrojov v záujme uspokojovania ľudských potrieb a zlepšovania kvality života. Detailnejší rozbor termínu "rozvoj" svedčí o jeho technickom základe. Termín "trvalá udržateľnosť" má svoj pôvod v ochranárskom slovníku a v spojení s termínom "rozvoj" predznamenáva nevyhnutnosť zodpovedného prístupu ľudstva pri využívaní prírodných zdrojov spôsobom prinášajúcim čo najväčšie uspokojovanie potrieb súčasnej generácie a zároveň podmieňujúcim zachovanie aspoň takého istého potenciálu pre potreby generácií budúcich. V prípade "trvalej udržateľnosti" ide jednoznačne o "zelený termín" zvýrazňujúci potrebu ochrany a zachovania procesov a funkcií geosystémov, optimálneho využívania prírodných zdrojov, podporu a pomoc prírodnému prostrediu.

Aspekty konceptu
Aby mohol byť rozvoj trvalo udržateľný, musí obsahovať environmentálne, sociálne ako aj ekonomické aspekty založené na existencii živých a neživých prírodných zdrojov, krátkodobých a dlhodobých prínosoch a nedostatkoch, ale aj alternatívnych prístupoch v našom konaní. Ochrana v zmysle trvalej udržateľnosti je z perspektívneho hľadiska vlastne rozvoj v zmysle ľudských potrieb. Kým rozvoj sa zameriava na dosiahnutie svojich cieľov prostredníctvom využitia živých a neživých prírodných zdrojov (pôda, voda, rastlinné a živočíšne druhy, horniny, lesy), ochrana životného prostredia dosahuje svoje ciele zabezpečovaním ich využívania v rámci určitých limitov.

Inými slovami
"Trvalo udržateľný" prístup znamená "používaj - ale neznič, zachovaj". Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov predpokladá ich využívanie v takej miere, aby neviedlo k ich poškodeniu vedúcemu k nezvratným zmenám, alebo dokonca zániku. Trvalá udržateľnosť tiež znamená neprekročiť hranice ekologickej (ale tiež sociálnej a hospodárskej) stability prostredia, nepreťažiť ekologickú (ale tiež sociálnu a hospodársku) únosnosť rôznych územných celkov, oblastí, kontinentov či zemegule. Znamená tiež neprodukovať viac ako je potrebné (v ekonomickom slovníku zabezpečiť odbyt) a nespotrebovať viac ako sa predtým vyprodukovalo (zabezpečiť dopyt). Trvalá udržateľnosť neznamená že sme zdedili zemeguľu od našich rodičov ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí. Trvalo udržateľný rozvoj nie je cesta končiaca miestom určenia, je to iba cesta určitým smerom.

Z predchádzajúceho výkladu je zrejmé, že trvalá udržateľnosť je viacrozmerný a multidisciplinárny koncept v environmentálnom, sociálnom a ekonomickom kontexte. Zvýrazňuje viac ako kedykoľvek predtým nevyhnutnosť prepojeného (integrovaného) prístupu v ochrane životného prostredia a rozvoja spoločnosti. Ochrancovia životného prostredia niekedy zvyknú byť radikálni, presadzujúc názor, že ochrana a rozvoj sú protichodné záujmy. Takýto prístup viedol často k prerušeniu dialógu, podporil presvedčenie technokratov o možnostiach neobmedzeného a nekontrolovaného rozvoja predovšetkým v rozvojových krajinách a krajinách s ekonomickou transformáciou, kde je ochrana životného prostredia odsúdená na okraj záujmu, škodlivá až protisociálna. Dôsledkom toho rozvoj často krát pokračuje bez účasti a finálneho vplyvu environmentalistov, spôsobuje ekologické problémy, ktoré vlády nie sú schopné ani ochotné riešiť, hoci moderný prístup v zmysle konceptu trvalo udržateľného rozvoja ich umožňuje predvídať a na úrovni dnešného vedeckého poznania by bolo možné vznikajúcim situáciám predísť.

Všetko je ešte zložitejšie
Aby bola celá problematika ešte zložitejšia a diskutabilná, treba poznamenať, že trvalo udržateľný rozvoj je vo svojej povahe tak trochu rozporuplný termín. Doterajší vývoj ukazuje, že má viac teoretický, ekonomický a politický význam ako sú výsledky jeho aplikácie v ekológii a praxi. Je to predsa stále rozvoj v technickom chápaní, ktorému je daná neochvejná priorita, a je to "len" ochrana životného prostredia v zelenom chápaní, ktorá sa ho snaží pribrzdiť. Neznelo by lepšie, vyváženejšie a spravodlivejšie označenie "trvalo udržateľný stav životného prostredia" alebo "trvalo udržateľný život"? Zdôraznilo by oveľa väčší význam nevyhnutnosti ochrany životného prostredia a prítomnosť rozvoja možného len do miery limitovanej ekologickými faktormi. Čas ukáže vývoj...

Holistický prístup
Akokoľvek vzaté, v záujme pozitívnej podpory konceptu trvalo udržateľného rozvoja, jeho zmysluplnosti a širokého pochopenia, je potrebné vziať do úvahy veľmi praktické fakty. Holistický prístup jednoznačne potvrdzuje rovnakú opodstatnenosť potreby rozvoja spoločnosti a ochrany životného prostredia, ktoré sú významné pre naše prežitie, ako aj odovzdanie žezla nadvlády a zodpovednosti nad prírodnými zdrojmi generáciám, ktoré prídu po nás.

V záujme potvrdenia zmysluplnosti konceptu trvalo udržateľného rozvoja je potrebné dodržiavať určité princípy k jeho smerovaniu. Prioritné sú najmä tieto:

• vyhradenie najkvalitnejších pôd pre pestovanie plodín,
• zavedenie hospodárskych postupov zachovávajúcich kvalitu produkcie ornej pôdy, pasienkov a lesov,
• predchádzanie pôdnej erózii, revitalizácia pôd,
• ochrana povodí, predovšetkým pramenných oblastí riečnych tokov a zdrojov podzemných vôd,
• zachovávanie podporných systémov v rybárstve,
• kontrola znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy, stály monitoring kvality,
• zabránenie vyhynutiu rastlinných a živočíšnych druhov,
• ochrana hospodársky významných rastlín, zvierat a mikroorganizmov,
• vytvorenie siete chránených území zabezpečujúcich existenciu a prežitie významných, ohrozených a zriedkavých druhov, biotopov a ekosystémov,
• regulácia využívania živých zdrojov do miery ktoré nenaruší ich funkcie a existenciu,
• obmedzenie nepremyslených zásahov do prírodného prostredia,
• zachovanie stanovíšť hospodársky využívaných druhov,
• uvážlivé rozmiestňovanie a riadenie ťažby dreva.

Nasledujúce činnosti na národnej a medzinárodnej úrovni sú potrebné pre trvalo udržateľný rozvoj:

• príprava a uplatňovanie environmentálnych stratégií, rozvojových programov a zákonov (dodržiavanie právnych predpisov),
• zvýšenie environmentálneho vedomia obyvateľstva (výchova, spoluúčasť na rozhodovaní),
• podpora environmentálne zameraných projektov,
• spolupráca odvetví pri tvorbe a uplatňovaní ekologicky vhodných riešení,
• uplatňovanie medzinárodných dohovorov,
• environmentálne vzdelávanie obyvateľstva,
• príprava environmentálnych manažérov, tvorba základne,
• výmena informácií a prístup k informáciám o životnom prostredí,
• uplatňovanie environmentálnych technológií.

Záver
Pochopením horeuvedenej filozofie a osvojením si stanovených princípov a činností vo všetkých sférach spoločnosti možno označiť koncept trvalo udržateľného rozvoja za zmysluplný.

"Trvalá udržateľnosť neznamenná, že sme zdedili Zem od našich rodičov, ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí."

Táto informačná stránka vznikla v rámci projektu "Capacity 21 - Informačná kampaň o TUR v Slovenskej republike" financovaného Rozvojovým programom Organizácie spojených národov - United Nations Development Programme