(Jana Havlíková, MŽP SR)

Na začiatku sedemdesiatich rokov dosiahlo životné prostredie prvý raz prominentné miesto v agende medzinárodnej politiky. Aj napriek dvom dôležitým prekážkam v tomto období - riešenie iných "kľúčovejších" problémov - zachovanie mieru, bezpečnosť a rozvoj a neexistencia inštitucionalizovaného rámca, v ktorom by sa environmentálne problémy mohli efektívne prerokovávať v medzinárodnom kontexte, bolo obdobie 70-tich rokov charakteristické významným pokrokom v snahách svetového spoločenstva na zabezpečenie globálnej environmentálnej bezpečnosti.

Prvý pokrok sa urobil na prvej svetovej konferencii o životnom prostredí na Konferencii OSN o ľudskom životnom prostredí, ktorá sa konala v Štokholme v roku 1972. Štokholmská konferencia sa stala dôležitým symbolom politického uvedomenia si vzrastajúceho svetového záujmu o životné prostredie. Výsledkom konferencie bola publikácia "Štokholmská deklarácia" v ktorej je vymenovaných 26 spoločných princípov, dotýkajúcich sa ľudských práv a zodpovednosti za globálne životné prostredie, ako aj Akčný plán pozostávajúci zo 109 odporúčaní. Konferencia však neviedla k sformovaniu spoločnej stratégie na riešenie environmentálnych problémov.

Medzinárodné stratégie zaoberajúce sa environmentálnymi problémami boli navrhované len sporadicky a zahŕňali len malý počet krajín. Dokonca ani vypracovaním Programu OSN pre životné prostredie / (UNEP - The United Nations Environment Programme) v roku 1972 po Štokholmskej konferencii sa nepodarilo vyvolať medzinárodnú spoluprácu v zápase s environmentálnymi problémami.

Osemdesiate roky sa niesli v znamení nástupu environmentálnej politiky s viac štrukturovaným prístupom. Založenie Svetovej komisie pre životné prostredie a rozvoj (WCED - The World Commission on Environment and Development) v roku 1982 bolo ďalším dôležitým krokom k medzinárodnému politickému uvedomeniu si environmentálnych problémov. Komisia vo svojej správe "Naša spoločná budúcnosť" ("Bruntlandovej správa") popisuje, že to čo potrebujeme je nová éra hospodárskeho rastu - rastu, ktorý je sociálne a environmentálne trvalo udržateľný. Tento nový pojem vznikol ako reakcia na pretrvávajúci pocit, že životné prostredie je stále viac poškodzované ľudskou činnosťou. Ak sa situácia bude vyvíjať tak ako doteraz nastane neudržateľná situácia. Táto neudržateľnosť sa prejavuje v plytvaní vyčerpateľnými zásobami surovín, vo využívaní prírodných zdrojov nad rámec ich regeneračnej schopnosti a v ničení základných podmienok pre život všetkých rastlín a živočíchov, spôsobenom ľudskou činnosťou. Bruntlandovej správa pomohla pojem trvalo udržateľný rozvoj dostať do politickej agendy jednotlivých vlád i na medzinárodné fóra. Definícia tohoto pojmu, ktorú správa obsahuje sa používa najčastejšie a hovorí že:

• trvalo udržateľný rozvoj je taký, ktorý umožňuje uspokojovanie potreby súčasných generácií bez ohrozenia možnosti budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby.
  
  
• proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícií, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny sú všetky vo vzájomnej harmónii a potrebujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky.

Následne vznikla celá "galéria" definícií tohto termínu, medzi ktorými sú len malé odlišnosti.

Na konci 80-tich rokov a začiatkom 90-tich sa zdalo, že sa hlási nová éra v medzinárodnej politike. Pád socialistického systému postavil environmentálne problémy na Východe do pravého svetla. Bezpečnostná politika sa transformovala z globálneho politického problému na otázku zvládnutia regionálneho konfliktu.

Znepokojenie kvôli životnému prostrediu, biede a sociálnej a ekonomickej nerovnosti viedli k zvolaniu Konferencie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji (UNCED - The United Conference on Environment and Development) v Rio de Janeiro v roku 1992. Hlavným prínosom konferencie bola dohoda, že "mier, rozvoj a ochrana životného prostredia navzájom súvisia a nemožno na ne pozerať izolovane". Konferencia vyústila do vyhlásenia Deklarácie z Ria (v slovenskom jazyku) link na subor Deklaracia_Rio), ktorá obsahuje 27 princípov pre trvalo udržateľný rozvoj svetového spoločenstva. Dôležitým úspechom UNCED bolo podpísanie dokumentov: Rámcová dohoda o zmene klímy, Dohoda o biodiverzite a Deklarácia o rozvoji lesov.

Najrozsiahlejší z prijatých dokumentov, Agenda 21 (obsah v slovenskom jazyku), predstavuje náčrt "programu" udržateľného rozvoja a zahŕňa širokú škálu využívania prírodných zdrojov a úloh jednotlivých skupín spoločnosti, podobne ako problematiku sociálneho a ekonomického rozvoja. Predstavuje dokument integrujúci záujmy životného prostredia a rozvoja v medzinárodnom aspekte.

Na jeseň 1992 ustanovilo Valné zhromaždenie OSN osobitnú Komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj (UN CSD - The United Nations Commission on Sustainable Development). Jej členmi sú zástupcovia jednotlivých krajín (na úrovni ministrov), ako aj niektorých medzinárodných organizácií. Úlohou komisie je napomáhať implementácii dokumentov z Ria a monitorovať, ako sa uplatňujú na národných, regionálnych a medzinárodných úrovniach. V roku 1995 sa pri tejto komisii konštituovala Užšia skupina expertov pre problematiku indikátorov trvalo udržateľného rozvoja. Konkrétne sa jedná o 134 sociálnych, ekonomických, environmentálnych a inštitucionálnych ukazovateľov. Stanovanie jednotlivých ukazovateľov nevylučuje upresnenie metód ich zisťovania a vyhodnocovania, zároveň ich diferencuje na ukazovatele stavu, ukazovatele hybnej sily a ukazovatele reakcie.

Päťročný vývoj a konštatovanie zhoršovania trendov trvalo udržateľného rozvoja v celosvetovom meradle vyústilo na 19. Osobitnom valnom zhromaždení OSN (Summit Zeme + 5) v júni 1997 v New Yorku do záväzku prijatého členskými krajinami "zabezpečiť väčší pokrok v dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja" s tým, že "dôsledné uplatňovanie Agendy 21 je i naďalej životne dôležité a v súčasnosti naliehavejšie ako kedykoľvek predtým". Štáty sa zhodli na tom, že "dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje užšiu integráciu ekonomických, environmentálnych a sociálnych komponentov" a "spoluprácu v duchu globálneho partnerstva". Zhromaždenie prijalo dokument "Program ďalšej implementácie Agendy 21" a "Plán práce Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj na roky 1998-2002".

Prvé stretnutie Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj sa uskutočnili v roku 1993, jeden rok po konferencii v Riu. Hodnotenie uplatňovania Agendy 21 však bolo možné začať až po vytvorení efektívneho mechanizmu hodnotenia a monitoringu implementácie Agendy 21 a ďalších dohôd z Ria.

Počas druhého stretnutia Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj v roku 1994 boli prerokované problémy stanovené na prvom stretnutí a všeobecne sa konštatovalo, že hoci bol dosiahnutý určitý pokrok, pokračujú ťažkosti v transformácii záväzkov z Ria do podoby konkrétnych akcií. Účastníci sa dohodli na zmene podoby Komisie a to do podoby, aby mohla podporovať medzinárodnú spoluprácu smerom k integrácii otázok životného prostredia a rozvoja do rozhodovacích procesov a hodnotiť postup implementácie Agendy 21.

Revidovaná podoba Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj na svojom treťom stretnutí v roku 1995 umožnila dialóg medzi účastníkmi a priblížiť sa aj k lokálnym aspektom implementácie Agendy 21. Napriek tomu, že bolo zrejmé, že cesta k trvalo udržateľnému rozvoju bude dlhá, toto stretnutie do určitej miery ukázalo, že napriek nedostatku oficiálnej rozvojovej pomoci a chýbajúcim novým finančným zdrojom, cesta bola nastúpená správne. Komisia ustanovila Medzinárodný panel o lesoch v snahe dosiahnuť konsenzus a koordinovaný postup v manažmente, ochrane a trvalo udržateľnom využívaní všetkých typov lesov.

Štvrté stretnutie Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj v roku 1996 postrádalo urgentnosť predchádzajúcich stretnutí a začalo pripravovať hodnotiace Osobitné zasadnutie valného zhromaždenia OSN. Bolo navrhnuté, aby sa Komisia v budúcnosti zamerala na určité sektory, prípadne špecifické problémy a bola vyjadrená požiadavka, aby Komisia predefinovala svoje poslanie a urýchlila postup v napĺňaní prísľubov v Rio de Janeiro (1992).

Hlavných cieľom piateho stretnutie Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj v roku 1997 bola príprava 19. Osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia OSN (UNGASS), ktoré malo zhodnotiť implementáciu Agendy 21. Boli dopracované a prijaté hlavné dokumenty pre UNGASS a to "Politická deklarácia" a "Program ďalšej implementácie Agendy 21".

Šieste stretnutie Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj v roku 1998 sa zaoberalo problematikou vodných tokov, vzťahu priemyslu a trvalo udržateľného rozvoja, transferom environmentálne prijatých technológií, budovaním kapacít pre trval udržateľný rozvoj, vzdelávaním a zvyšovaním informovanosti obyvateľstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a vzťahom trvalo udržateľného rozvoja a vedy.

Na siedmom stretnutí Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj v roku 1999 sa Komisia zhodla na tom, že v budúcnosti by sa Komisia mala stať určitým spojovacím bodom všetkých trvalo udržateľných aktivít na medzinárodnej, ale aj národných úrovniach. V tejto súvislosti by sa je práca mala zamerať predovšetkým na výmenu informácií z implementácii Agendy 21 na národnej úrovni. Ďalej by mala zamerať svoju činnosť na podporu regionálnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a na spoluprácu s donorskými organizáciami ako sú Svetová banka, GEF, UNDP, WTO atď., ktorých finančné príspevky môžu výrazne stimulovať rozvoj trvalo udržateľných aktivít. Činnosť Komisie by sa tiež mala zamerať na posilnenie pozície "hlavných skupín" ako sú ženy, deti, mimovládne organizácie, vedecké inštitúcie, obchod a priemysel.

Na ôsmom stretnutí Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj v roku 2000 sa zdôraznila väčšia podpora vlád v implementácii Agendy 21 na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, pristúpenie, ratifikácia a implementácia niektorých medzinárodných nástrojov (ratifikovať Kyoto protokol o klimatických zmenách do roku 2002), trvalo udržateľný rozvoj cez hraničnej územno-plánovacej stratégie, potravinová bezpečnosť a hlavne bezpečnosť prírodných zdrojov pre budúce generácie. Treba podporovať trvalo udržateľné a produktívne územné plánovanie a systém manažmentu v krajine, ako časť národnej stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj v krajine. Ďalej zdôraznila, že do roku 2002 by mali všetky krajiny pripraviť Národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

V súčasnej dobe ačala príprava na stretnutie Prípravy na Svetový summit o TUR, ktoré sa uskutoční v roku 2002 v Johannesburgu v Južnej Afrike a zhodnotí 10 ročný pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja dosiahnutého od konferencie v Rio de Janeiro v roku 1992.

"Trvalá udržateľnosť neznamenná, že sme zdedili Zem od našich rodičov, ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí."

Táto informačná stránka vznikla v rámci projektu "Capacity 21 - Informačná kampaň o TUR v Slovenskej republike" financovaného Rozvojovým programom Organizácie spojených národov - United Nations Development Programme