Trvalo udržatelný rozvoj a Rio de Janeiro po 10 rokoch

Pred desiatimi rokmi sa v Rio de Janeiru zišli vlády 170 krajín, aby sa spolocne zamysleli nad spôsobom, ako zastavit nicenie prírodného bohatstva a znecistovanie našej planéty. Taktiež chceli znovu pouvažovat nad hospodárskym rozvojom. Z tohto Svetového summitu vzišla Agenda 21 - celosvetový akcný plán trvalo udržatelného rozvoja.

Ako však máme realizovat trvalo udržatelný rozvoj v praxi?

Minulý rok som sa v novinách docítala o komunite (Smedjebacken) vo Švédsku, ktorá sa pokúsila aplikovat trvalo udržatelný rozvoj prostredníctvom miestnej Agendy 21. V tomto nevelkom spolocenstve všetky rodiny a podniky separujú odpad a prevádzkujú prvé denné centrum starostlivosti, ktorému bol udelený certifikát ekologickej nezávadnosti. Jedna škola sa rozhodla, že prestane používat podnosy, na ktorých si žiaci prenášajú obedy. Umývacka riadu bola denne o pätdesiatkrát menej v prevádzke. Predstavte si len, aký by to malo dosah, keby všetky švédske školy nasledovali jej príklad. Z celkového množstva energie, ktorú táto komunita vyrába, je viac ako 80 percent "zelenej". Teraz na vykurovanie svojich obydlí používajú odpadové teplo, ktoré je produktom oceliarskej spolocnosti sídliacej v meste. Fascinujúca je skutocnost, že táto komunita ušetrila financné prostriedky! Má to dvojakú výhodu: trvalá udržatelnost neznamená, že musíme preskocit rozvoj a komfort, znamená to, že máme ekonomický rozvoj a zároven zohladnujeme potreby životného prostredia.

Zohladnenie širších dôsledkov našich cinov môže zniet ako cosi samozrejmé, avšak už vôbec nie je zrejmé, ci sme sedliacky rozum použili aj v minulosti. Dotácie na fosílne palivá môžu byt toho vhodným príkladom. V súcasnosti ešte celý rad clenských krajín EU významne dotuje fosílne palivá, a to aj napriek vysokým financným i ekologickým nákladom. Tieto dotácie je potrebné zrušit. Obdobne aj dotácie v rámci spolocnej polnohospodárskej politiky a spolocnej politiky rybolovu mali neraz devastujúci úcinok na životné prostredie. Je potrebné, aby sme nanovo zadefínovali tieto politiky a podporili reformy, ked príde cas na ich prehodnotenie.

Aby sme dosiahli trvalo udržatelný rozvoj, my - Európska únia, clenské štáty ako aj kandidátske krajiny - musíme tvorit tieto politiky integrovanejším spôsobom. Je potrebná užšia koordinácia medzi rôznymi sektormi v rámci EÚ ako aj jednotlivých krajín. Tento prístup musí prekrocit hranice rezortov, ktoré zvykneme vnímat ako "nepriatelské" pre životné prostredie, akými sú napríklad doprava ci energetika, a mal by zasiahnut aj napríklad cestovný ruch a zdravotníctvo.

Pred desiatimi rokmi v Riu odzneli mnohé sluby a ocakávania boli velké. Environmentálne a rozvojové výzvy sa mali riešit pomocou globálneho partnerstva pre trvalo udržatelný rast. So sklamaním však musím konštatovat, že aj napriek istému pokroku, velké ambície neboli zrealizované. Od stretnutia v Riu sa tlaky na životné prostredie a prírodné zdroje zintenzívnili a svet sa stal ešte chudobnejším. Nasmerovanie modelov výroby a spotreby na cestu trvalo udržatelného rastu sa stále pohybuje skôr v rovine rétoriky ako reality.

V septembri uplynie desat rokov od stretnutia v Riu a nám sa naskytne nová príležitost zvrátit doterajšie smerovanie. Celosvetový summit trvalo udržatelného rozvoja v Johannesburgu bude príležitostou na oživenie ducha summitu v Riu. Bude to šanca vyvinút tlak na implementáciu trvalo udržatelného rozvoja v praxi.

Aby sme co najúcinnejšie prispeli k priebehu summitu, EÚ sa bude musiet nan dôkladne pripravit a vypocut si názory všetkých dôležitých aktérov. Preto Európska komisia plánuje poskytnút obcianskej spolocnosti a súkromnému sektoru platformu na diskusie a posúdenie. Táto skupina pozostáva zo zástupcov organizácií obcianskej spolocnosti a podnikatelskej sféry, ktorí sa pravidelne stretávajú a poskytujú východiská pre zadefinovanie pozície EÚ na summite.

Bolo by mylné domnievat sa, že len velkí aktéri ako vlády a štátne orgány vedia - a mali by - situáciu zmenit. Prirodzene, že musíme nabádat tvorcov rozhodnutí k prezieravým a trvalo udržatelným rozhodnutiam. Rovnako však potrebujeme motivovat a mobilizovat obcanov a spotrebitelov. Ich rozhodnutia, napr. vyhodnie flaše do kontajnera na separovaný odpad, sa môžu zdat málo významné na to, aby mali globálny dosah. Konzumenti však svojím správaním zanechávajú na Zemi nezmazatelnú stopu.

Trvalo udržatelný rozvoj sa zacína v našich mysliach. Je o vízii sveta, v ktorom chceme všetci žit. Vízie o tom, ako chceme, aby vyzerali naše lesy, rieky a mestá v budúcnosti. Je tiež o zodpovednosti, ktorú všetci máme voci spolocnosti a budúcim generáciám.

Prednáška komisárky Európskej únie pre životné prostredie pani Margot Wallström prednesená na pôde Fakulty architektúry STU v Bratislave, dna 22. februára 2002 (krátené).

"Trvalá udržateľnosť neznamenná, že sme zdedili Zem od našich rodičov, ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí."

Táto informačná stránka vznikla v rámci projektu "Capacity 21 - Informačná kampaň o TUR v Slovenskej republike" financovaného Rozvojovým programom Organizácie spojených národov - United Nations Development Programme