(Ing. Pavel Toma, MŽP SR)

Pojem trvalo udržateľný rozvoj je zakotvený v právnom systéme Slovenskej republiky v zákone č. 17/ 1992 Zb. o životnom prostredí, § 6:

"Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov".

Slovenská republika súhlasila s pristúpením k Deklarácii z Ria (v slovenskom jazyku) a Agende 21 (obsah v slovenskom jazyku), uznesením vlády Slovenskej republiky z 8. septembra 1992 č. 118 k informácii o priebehu a výsledkoch Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji. Vo svojom uznesení uložila všetkým ministrom a vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR využiť výsledky UNCED a zapracovať ich do programov nimi riadených rezortov.

I napriek deklarovaným snahám o implementáciu AGENDY 21 na základe hodnotenia päťročného vývoja a zhoršovania trendov trvalo udržateľného rozvoja predstavitelia štátov konštatovali na schôdzke Rio + 5 (19. Valné zhromaždenie OSN, New York, 1997) nedostatočný pokrok v tejto oblasti a prijali záväzok zabezpečiť väčší pokrok v dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja s tým, že dosiahnutie rozvoja takéhoto charakteru si vyžaduje užšiu integráciu ekonomických, environmentálnych a sociálnych aspektov rozvoja a spoluprácu v duchu globálneho partnerstva. Podobne nedostatočný pokrok bolo nutné konštatovať i v podmienkach Slovenskej republiky. Za prelomové možno považovať obdobie zriadenia Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorej sa stala Slovenská republika členom od jej založenia, teda od roku 1992. Od tohoto obdobia prechádzala postupne gescia na Ministerstvo životného prostredia SR. V záujme zabezpečovania komplexného hodnotenia v rámci Country Profile Ministerstvo životného prostredia vypracovalo zásadný koncepčný dokument, Koncepciu uplatňovania AGENDY 21 a ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením zo 16. septembra 1997 č. 655. V rámci tohoto uznesenia vláda ukladá ministrom a vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky vyhodnocovať podľa požiadaviek a metodiky OSN a podľa určeného gestorstva uplatňovanie jednotlivých kapitol AGENDY 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike. Zodpovednosť za zostavovanie súhrnných správ bola uložená do kompetencie ministra životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky. Inštitucionálne zabezpečenie problematiky trvalo udržateľného rozvoja sa premietlo do úlohy na vypracovanie návrhu na vytvorenie Rady vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj. Obdobné poradné orgány, ktoré by koordinovali a posudzovali regionálny trvalo udržateľný rozvoj a navrhovali opatrenia na jeho zabezpečenie ( krajské rady - KTUR, okresné rady - OTUR), by mali byť iniciované pri krajských a okresných úradoch.

Pri navrhovaní gestorstva častí AGENDY 21 a ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja sa vychádzalo zo zákona NR SR č. 347/ 1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zo 132 ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja je pre Slovenskú republiku relevantných 125 aktuálnych rozvojových ukazovateľov. 38 sociálnych ukazovateľov ( v roku 1997) je vyhodnocovaných v kompetencii MZ SR ( 10), MŠ SR ( 9), MF SR ( 3), MV SR ( 1), MDPT SR ( 1), ŠÚ SR ( 14).;28 ekonomických ukazovateľov sa zabezpečuje v kompetencii MH SR ( 9), MF SR ( 3), MŽP SR ( 2), ŠÚ SR( 9); 49 environmentálnych ukazovateľov v gestorstve MŽP SR ( 11), MP SR ( 13), MH SR ( 3), MZ SR ( 1), ŠÚ SR ( 21) a 15 inštitucionálnych ukazovateľov v gestorstve MZV SR ( 2), MF SR ( 1), MŽP SR ( 1), MDPT SR ( 1) MVRR SR ( 7 - pôvodne ÚSRSVT SR), a ŠÚ SR ( 3).

Správa o uplatňovaní AGENDY 21, známa aj pod názvom Slovakia Country Profile Implementation of AGENDA 21 - [format .ZIP, 112 KB] bola vypracovaná v gescii Ministerstva životného prostredia SR za rok 1996 a predložená začiatkom roku 1997 Divízii pre trvalo udržateľný rozvoj OSN, pričom jej dopĺňanie sa realizuje každoročne do 31. marca.

Koncom roku 1998 vypracovalo Ministerstvo životného prostredia návrh na zriadenie Rady vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj, ako poradného orgánu vlády Slovenskej republiky. Jej hlavnou úlohou je koordinovať činnosť jednotlivých ministerstiev , ostatných ústredných orgánov štátnej správy a krajských úradov pri uplatňovaní AGENDY 21, zásad trvalo udržateľného rozvoja a pri vyhodnocovaní ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja; posudzovať previazanosť stratégií, koncepcií a odvetvových a regionálnych programov zo sociálnych, ekonomických a environmentálnych hľadísk; prerokúvať závery posudzovania vplyvov zásadných rozvojových koncepcií, najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu, ako aj územnoplánovacej dokumentácie veľkých územných celkov a sídelných útvarov vybraných miest, na životné prostredie a vyjadrovať sa k ich hodnoteniu; prerokúvať návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie; posudzovať vyhodnotenia ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja v gescii jednotlivých rezortov a prerokúvať Správu o implementácii AGENDY 21 v Slovenskej republike; pomáhať vláde SR uplatňovať AGENDU 21 a zásady trvalo udržateľného rozvoja v medzinárodnom kontexte a tým vytvárať vhodné prostredie pre integráciu SR do európskych a celosvetových štruktúr; koordinovať aktivity SR vo väzbe na Komisiu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj. Predsedom RV TUR je podpredseda vlády SR pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj, podpredsedami sú minister životného prostredia SR, minister hospodárstva SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SROV. Celkove je vytvorená z 33 členov, pričom na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pripadá 16 miest, zástupcovia krajov ( 8), mimovládne organizácie environmentálneho charakteru ( 3), zástupcovia miest a obcí Slovenska ( 2), vysokých škôl a SAV ( 2) a ostatné záujmové resp. profesné združenia ( 2). Návrh na zriadenie Rady vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky z 27. januára 1999 č. 78, čím Slovenská republika a vlády SR dala jasný signál orientácie spoločnosti k trvalo udržateľnému rozvoju.

Nevyhnutným a rozhodujúcim prvkom je však uplatňovanie AGENDY 21 na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Vláda Slovenskej republiky jednoznačne a po prvý krát deklarovala v rámci svojho Programového vyhlásenia vlády v časti G. Životné prostredie, že v súlade s celosvetovým trendom vyspelých štátov jedným z rozhodujúcich princípov programu vlády SR je princíp trvalo udržateľného rozvoja. Tento základný programový dokument vláda SR schválila uznesením č. 808/ 1998 a NR SR uznesením z 2. 12. 1998 č. 69. Táto skutočnosť, podobne ako záväzok SR na vypracovanie strategického dokumentu na implementáciu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2002 posunul jednotlivé aktivity o úroveň vyššie a znamenal stanovenie si cieľa na vypracovanie všeobecne prijatej rozvojovej stratégie v intenciách princípov trvalo udržateľného rozvoja. Tento cieľ bol premietnutý v rámci návrhu projektu Podpora trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike, ktorý sa uskutočňuje s finančnou podporou Rozvojového programu OSN ( UNDP), je garantovaný Ministerstvom životného prostredia a realizovaný Regionálnym environmentálnym centrom Slovensko. V rámci neho sa riešila problematika uplatňovania AGENDY 21 a ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja na národnej úrovni (Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja), na regionálnej úrovni

(Regionálna AGENDA 21 pre Stredné Pohronie) a na lokálnej úrovni (Program malých grantov). Na lokálnej úrovni sa aktivity sústredili na podporu miestnych mimovládnych organizácií a samospráv s dôrazom na ochranu životného prostredia, sociálny a komunitný rozvoj a budovanie partnerstva medzi mimovládnymi organizáciami, samosprávami, štátnou správou, súkromným sektorom a ostatnými skupinami spoločnosti. Za najvýznamnejšie z hľadiska prínosu možno hodnotiť predovšetkým projekty zamerané na vypracovanie lokálnej AGENDY 21, ako napr. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja obce Dunajská Lužná, Stratégia trvalo udržateľného mesta Kežmarok a spádového územia Severného Spiša. Ciele subprojektu Regionálna AGENDA 21 pre Stredné Pohronie boli zakotvené do vypracovania metodického postupu pre spracovanie regionálnej AGENDY 21 a jeho aplikácie v regióne Stredné Pohronie ako i návrh implementácie Agendy v uvedenom regióne.

Najdôležitejšou súčasťou je vypracovanie Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja (NSTUR) Slovenskej republiky. Strategický cieľ NSTUR sa dá charakterizovať ako integrácia riešenia ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov rozvoja spoločnosti pri špecifikovaní požiadaviek a potrieb ich inštitucionálneho zabezpečenia. Tento strategický cieľ vytvára predpoklad pre

• uvedomenie si skutočnosti, že problematika trvalo udržateľného rozvoja sa nezaoberá len otázkami životného prostredia, ale že toto predstavuje limitujúci faktor rozvoja ekonomických aktivít a uspokojovania potrieb spoločnosti;
• pochopenie rovnocennosti a vzájomnej závislosti ekonomického rozvoja, sociálneho a environmentálneho aspektu rozvoja;
• napĺňanie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky;
• integráciu SR do európskych a celosvetových integračných zoskupení;
• pochopenie udržateľného rozvoja ako rozhodujúcej orientácie vlády pri riešení čiastkových rozvojových koncepcií a programov;
• minimalizovanie negatívnych vplyvov aktivít rešpektujúcich predovšetkým hospodárske aspekty rozvoja.

V rámci orientácie na dosiahnutie tohoto strategického cieľa sa vyšpecifikovali jednotlivé oblasti, ktoré sa premietli do obsahovej náplne stratégie tak, aby napĺňali uvedené predpoklady. Základné východisko je v zhodnotení súčasného stavu jednotlivých zdrojov z hľadiska vnútorného, ako aj zhodnotenie medzinárodných súvislostí, ktoré vplývajú na orientáciu Slovenskej republiky v rámci uplatňovania princípov udržateľného rozvoja . Komplexná analýza predstavovala jednu z najnáročnejších častí stratégie z hľadiska spolupráce s veľkým počtom zainteresovaných subjektov, ako aj z hľadiska časového.

Analytická časť, ktorá sa pochopiteľne následne premieta do syntézy a návrhovej časti stratégie, sa zamerala na prírodné podmienky a zdroje krajiny. V rámci tejto časti Prírodné zdroje sa rozoberajú reliéfové podmienky, geologicko substrátové podmienky, pôdne podmienky, hydrologické a klimatické podmienky Slovenska. V rámci Prírodných zdrojov a potenciálov krajiny sa hodnotia surovinové zdroje, pôdne zdroje a hydrologické zdroje vrátane ich potenciálov, pričom sa analýza dopĺňa o údajovú bázu v rámci ekosozologického výskumu a manažmentu flóry a fauny. Samostatnú časť analýz tvorí zhodnotenie chránených a významných častí prírodných zdrojov, zahŕňajúce jednak chránené územia prírody a krajiny a územný systém ekologickej stability, ako aj kategorizáciu a funkciu lesných zdrojov, kultúrnu vegetáciu, ochranu vodných zdrojov a prírodných liečivých a minerálnych vôd, osobitne chránené pôdne zdroje a problematika ochrany nerastných surovín - chránené ložiskové územia. Vo väzbe na regionálne aspekty sú tieto premietnuté v časti prírodno - socioekonomické regióny Slovenska, v rámci ktorej je obsiahnutá aj charakteristika týchto regiónov Slovenska. V rámci analýzy Ľudských zdrojov sa hodnotí demografická charakteristika obyvateľstva ( demografické trendy vo vzťahu k udržateľnosti vývoja, zdravotný stav a ochrana a podpora ľudského zdravia), sociálnoekologické pomery (sociálna patológia, kriminality, chudoba, nezamestnanosť a jej miera), postavenie hlavných skupín spoločnosti, územná identita a rozvoj (ľudské zdroje a rozvoj vidieka, regionálne aspekty ľudského rozvoja) a hodnotová orientácia a účasť verejnosti na riešení problémov. Obsahovú náplň kultúrnych a kultúrno historických zdrojov predstavujú kultúrno historické štruktúry (historické prostredie, tradičné zručnosti, historické povedomie), hodnotenie politického systému, cirkvi na Slovensku a náboženské spoločnosti. Samostatná pozornosť sa venuje otázkam výchovy a vzdelávania a kultúry, ako súčasti hodnotenia kvality života. V celom rámci zabezpečovania udržateľného rozvoja má významné a nezastupiteľné miesto inštitucionálny rámec, ktorý tvorí významnú analytickú časť obsahovo i objemom. V rámci jeho hodnotenia sa spracovala analýza reálneho stavu inštitucionálnych nástrojov pre trvalo udržateľný rozvoj v Slovenskej republike. V rámci hodnotenia súčasného stavu s prihliadnutím na medzinárodný kontext sa rozoberá problematika orgánov štátnej správy, samosprávy, zákonodarná a súdna moc, ďalšie orgány a inštitúcie, právne, ekonomické a ostatné nástroje presadzovania udržateľného rozvoja, prístup k informáciám, mechanizmus pre účasť všetkých zainteresovaných skupín a inštitucionálne zabezpečenie participácie verejnosti v rozhodovacom procese v kontexte medzinárodných súvislostí.

Takto analyzované environmentálne a sociálne aspekty udržateľného rozvoja sú doplnené analýzou ekonomických aspektov udržateľného rozvoja, čo obsahuje samostatná analytickú časť a vytvára podmienky pre dlhodobé resp. trvalé riešenie. Pozostáva z analýzy ekonomického rozvoja ( makroekonomické ukazovatele, platobná bilancia, zahraničná zadĺženosť, zahraničné investície, fiškálna politika, monetárna politika, finančné trhy) a analýzy ekonomických odvetví vo vzťahu k udržateľnému rozvoju ( poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín, priemysel, energetika, stavebníctvo, doprava, rekreácia a cestovný ruch).

Práve tu je potrebné upozorniť na skutočnosť zložitosti prác v celej šírke dokumentu, ktoré vyplývajú z nevyhnutnosti zmeny tradičného myslenia a orientácie v prospech prierezovosti dokumentu tak, aby z neho "nevyčnieval" jednotlivý aspekt udržateľného rozvoja, čo by mohlo viesť k zlému chápaniu celej problematiky. Snáď najviac sa tento fakt prejavil pri tvorbe syntéz a návrhových častí dokumentu, určeného na verejné pripomienkové konanie, ako aj na verejné prerokovanie a strategické environmentálne hodnotenie.

Základná orientácia Slovenskej republiky v zmysle doposiaľ spracovaných verzií je dlhodobé, cieľavedomé a komplexné smerovanie k vytváraniu spoločnosti založenej na princípoch udržateľného rozvoja a ich praktickom uplatňovaní. Spoločnosť, ktorá chce svoj rozvoj realizovať udržateľným spôsobom, musí dlhodobo a cieľavedome

• rozvíjať ľudské zdroje na základe využívania a rozvíjania kultúrno-historických zdrojov a potenciálu;
• budovať a realizovať ekonomický model založený na tvorivom využívaní ľudských zdrojov a potenciálu, moderných informačných technológiách, environmentálne priaznivom využívaní prírodných zdrojov a potenciálu a dôslednej ochrane životného prostredia;
• rozvíjať ľudské hodnoty založené na demokratických princípoch, dodržiavaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a noriem, spoluzodpovednosti za rozvoj spoločnosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni aj vo väzbe na vytvorenie globálnej bezpečnosti v Európe a vo svete;
• preferovať synergický komplexný a integrovaný rozvoj orientovaný na dosiahnutie strategických cieľov rozvoja spoločnosti prostredníctvom napĺňania čiastkových cieľov a opatrení.

Vychádzajúc zo spracovaného dokumentu, predpokladom dosiahnutia udržateľného rozvoja, komplexného a synergického konceptu kultúrno-historickej, sociálnej, ekonomickej, environmentálnej a inštitucionálnej dimenzie je prioritné predovšetkým

• podporovať a zachovávať kultúrno-historickú kontinuitu a hodnoty krajiny a spoločnosti, čo znamená obnovu a udržiavanie historických štruktúr, sídelnej identity a foriem osídlenia v súlade s prírodným prostredím, dosahovanie a zachovávanie vysokej kvality podmienok pre prácu, bývanie a rekreáciu, podporovanie a rozvíjanie kultúry, výchovy a vzdelávania;
• dosahovať vyššiu kvalitu ľudských a spoločenských zdrojov budovaním zdravej, zmysluplne fungujúcej spoločnosti, uspokojovaním sociálnych, kultúrnych a duchovných potrieb a zvyšovaním kvality života súčasných a budúcich generácií ( vysokej životnej úrovne dosahovanej v súlade s kultúrno-historickým a prírodným prostredím);
• vybudovať a uplatňovať model ekonomiky (dlhodobo fungujúci, otvorený, efektívny a spravodlivý), založený na integrovanom využívaní potenciálu spoločnosti a krajiny a princípoch informačnej spoločnosti, ktorý zároveň vytvára dostatok pracovných príležitostí, rozvíja ľudský potenciál, šetrí prírodu a prírodné zdroje;
• vytvárať predpoklady pre dosahovanie dlhodobej vysokej kvality prírody a krajiny, ochranu rozmanitosti a autoregulačných schopností krajiny a zložiek životného prostredia, šetrné využívanie prírodných zdrojov, zachovávanie a udržiavanie zdravého životného prostredia pri súčasnom uspokojovaní sociálnych a ekonomických potrieb človeka a spoločnosti;
• zabezpečiť vhodné inštitucionálne prostredie (plánovanie, právne nástroje a normy, ekonomické a iné nástroje), jeho uplatňovanie a kontrolné systémy v záujme zvyšovania kvality života človeka, rozvoja spoločnosti, hospodárstva a zachovania kvality životného prostredia.

Národná stratégia rozpracováva vo svojej návrhovej časti ciele pre jednotlivé oblasti, pri zohľadnení existujúcich strategických, koncepčných a ďalších rozvojových dokumentov jednotlivých rezortov. Tieto sú navrhované pre kultúrno historickú oblasť (zahŕňa problematiku historického prostredia a historických štruktúr, podpory kultúry a kultúrno-spoločenských aktivít, výchovy, vzdelávania, osvety, rozvoja zručností a oblasť komplexného rozvoja spoločnosti), sociálnu oblasť (zahŕňa problémovú oblasť demografických trendov, zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti, chudoby a nezamestnanosti, sociálno patologických javov, vybraných hlavných skupín spoločnosti, hodnotových orientácií a vzorcov spotreby), ekonomickú oblasť (prekonávanie tradičného modelu a zavádzanie novej ekonomiky, vzťah ekonomiky, životného prostredia a využívania zdrojov, oblasť regionálnych a medziregionálnych ekonomických vzťahov), environmentálnu oblasť (zahŕňa problematiku horninového prostredia, reliéfu a surovinových zdrojov, oblasť ovzdušia a klímy, vody a vodných zdrojov, pôdy a pôdnych zdrojov, bioty, biodiverzity a ochrany prírody, rizikových faktorov životného prostredia, prírodných zdrojov, prírody a krajiny) a inštitucionálnu oblasť s priemetom legislatívy, zákonodarnej moci, súdnych a administratívnych postupov, zvýšenia kontroly a verejnej kontroly, participácie občanov, tretieho sektora a rozvoja demokratických inštitúcií, ako aj inštitucionálneho zabezpečenia na regionálnej úrovni, plánovania, koordinácie a spolupráce.

Stav rozpracovanosti dokumentu dáva reálnu šancu na jeho schválenie vládou SR a NR SR ešte v roku 2001, čím sa Slovenská republika zaradí do skupiny krajín, ktoré svoje záväzky v orientácii na TUR dokázali premietnuť do svojich zásadných dokumentov rozvoja.

"Trvalá udržateľnosť neznamenná, že sme zdedili Zem od našich rodičov, ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí."

Táto informačná stránka vznikla v rámci projektu "Capacity 21 - Informačná kampaň o TUR v Slovenskej republike" financovaného Rozvojovým programom Organizácie spojených národov - United Nations Development Programme